Partnerský vzťah by mal byť postavený na spoločných hodnotách, úprimnosti a otvorenosti. Často sa stretávam s partnermi, ktorí nemajú jasné spoločné ciele ani hodnoty, ktoré by ich vzťah riadili.
Pre úspešné spoločné bývanie je dôležité vedieť, čo od vzťahu očakávame, čo v ňom chceme a čo nie. Je preto užitočné zamyslieť sa a definovať si hranice toho, čo s partnerom chceme zdieľať a čo nie. Toto je individuálna záležitosť, ktorá závisí od každého páru a od jeho dohody o zdieľaní.
V každom vzťahu je dôležitá dôvera, otvorenosť a vzájomný rešpekt. Úprimnosť však môže mať rôzne tváre a závisí od miery vzájomnej otvorenosti. Prekážkou pri úprimnosti môžu byť napríklad hanblivosť, nedostatok odvahy, ale aj to, že úplná úprimnosť nemusí byť v mnohých vzťahoch žiaduca.
Radikálna úprimnosť znamená, že partneri sú pripravení hovoriť o svojich pocitoch, názoroch a skúsenostiach vrátane citlivých oblastí, ako sú predchádzajúce vzťahy, financie, sex, náročné situácie, slabosti, či osobné neúspechy v práci. Niekto to však nemusí vnímať pozitívne, najmä ak ide o témy, ktoré sú pre nich nepríjemné.
V mojej praxi som sa stretla s nesúladom, keď jeden partner bol veľmi otvorený až do extrémov a druhý sa s tým vedel vyrovnať ťažko. Napríklad žena nechcela počuť od partnera, že jeho predchádzajúca manželka mala športovejšiu postavu, alebo že sa mu fyzicky páčia aj iné ženy. Všetky tieto skúsenosti zdieľala so svojou kamarátkou a ona jej poradila, aby vzťah ukončila. Vďaka rozhovoru si však uvedomila, že potrebuje partnerovi povedať, aby ste si stanovili pravidlá o tom, čo budete zdieľať a že je zdravé rozprávať sa o pocitoch s partnerom. Partner sa môže zmeniť len vtedy, keď vie, čo mu prekáža. Nie je vhodné riešiť podobné situácie s neangažovanými osobami, pretože tie majú často len skreslené informácie.
Vo vzťahu je preto vhodné uplatňovať skôr primeranú úprimnosť. Primeranú sebe i situácii.
Osobne vo svojom vzťahu používam úprimnú nežnosť. Partnerovi nepoviem veci, ktoré viem, že by ho ranili. Ani ja nechcem počuť o sebe všetko, čo si môj partner myslí. Občas si dokonca myslím, že je skvelé, že si my ešte navzájom nemôžeme čítať myšlienky.
Zdravie, sex a peniaze. To by mala byť témy, o ktorých by partneri mali hovoriť čo najotvorenejšie.
V prípade choroby je vždy vhodné zdieľať obavy a strachy, aby sa partner mohol stať cennou oporou.
Rovnako je dôležité otvorene hovoriť o sexuálnom uspokojení a prežívaní intimity. Je smutné, keď sex vo vzťahu neprináša relax a radosť len preto, že partneri nevede o svojich potrebách hovoriť otvorene.
A pretože "peniaze sú na prvom mieste", je vhodné si jasne stanoviť pravidlá pre finančné zabezpečenie spoločného života. Dôležité je mať pravidlá, aby jeden partner nemohol robiť finančné záväzky bez vedomia druhého, ktoré by mohli viesť k finančným problémom.
Vo svojom manželstve máme financie rozdelené. Dohodli sme sa, kto za čo platí. A máme „voľnú ruku' na drobnosti pre seba. Pretože ja nie som zrovna dobrý hospodár, môj manžel ma nežiada o informácie o každej mojej transakcii. On je naopak v tejto oblasti veľmi otvorený.
Aj keď je úprimnosť vo vzťahu dôležitá, existujú situácie, kde je lepšie mlčať. Ide hlavne o neveru v ktorejkoľvek forme. V tomto prípade súhlasím s tým, že je dôležité o tom nehovoriť. Ak sa partner previnil, a chce zostať vo vzťahu, má morálnu povinnosť si to uchovať ako tajomstvo. Osobne by som nechcela vedieť, že môj partner je neverný.
„Zatajenie' je vhodné aj vtedy, ak sa nám páči niekto iný - informáciu o tomto určite nie je potrebné deliť s partnerom. Nevhodné je aj porovnávať s bývalým partnerom.
Je dôležité naučiť sa čítať situácie. Ak má partner tolerantné zmýšľanie, nie je nutné ho dráždiť bezdôvodnými poznámkami o kolegoch/kolegyňach a pod. Ak to povedie k ironickým poznámkam na adresu partnera.
Okrem sexuálnych tém je dôležité dbať aj na (prirodzené) fyzické zmeny. Pri spoločnom starnutí nie je nutné partnerovi pripomínať fyzické zmeny. S opatrnosťou je potrebné hovoriť aj o zmenách po pôrode alebo zmenách fyzického vzhľadu spôsobených chorobou a operáciou.
Čo som nikdy nechcela povedať a kedysi som to zdieľala s partnerom?
Keď som odchádzala na sedem mesiacov do vojenského konfliktu, vyjadrila som svoju obavu: „Som zvedavá, ako to prežijem sedem mesiacov bez sexu.' To samozrejme vyvolalo obavu a žiarlivosť u môjho partnera, ktorého som v predchádzajúcom vzťahu informovala o svojej nevere.
Teraz si vo svojom spokojnom manželstve nastavujem filter pred tým, ako niečo poviem. Použiť ho môže každý.
Univerzálny filter „zdieľania' pomocou troch jednoduchých otázok:
∗ Ak poviem svoj názor, na čo to bude dobré pre náš vzťah?
∗ Čo to prinesie môjmu manželovi?
∗ Ako veľmi by som chcela, aby mi niečo podobné povedal o mne?
Určite je možné meniť pravidlá. Ľudia sa neustále vyvíjajú, a tak sa môžu vyvíjať aj pravidlá vzťahu a miera vzájomnej úprimnosti.
Hranice absolutnej úprimnosti môžu byť veľmi blízko hranice zranenia partnera. Niekedy výroky s dynamikou absolútnej úprimnosti môžu znieť až ako nezdvorilosť. Ak nie je možné nájsť ideálny konsenzus, je potrebné nájsť vhodný kompromis.
Z mojich skúseností je prirodzenejšie, keď otvorený človek viac upravuje/filtruje svoje výroky. Uzavretý človek totiž potrebuje viac odvahy, aby vedel vyjadriť názory z vnútra a niekedy mu to pre citlivosť príde nevhodné.
Úprimnosť sa považuje za známku skutočného priateľstva. Ale názory sa líšia v tom, ako a do akej miery otvorene deliť svoje myšlienky s druhými. Niektorí veria, že blízki priatelia si majú hovoriť všetko, iní namietajú, že aj tu musia byť isté hranice.
Ako upozorňujú psychológovia, úprimnosť je základom dôvery, ale ani najlepšiemu priateľovi nemusíte hovoriť každú myšlienku bez filtrovania. Kritická úprimnosť môže byť veľmi zraňujúca, aj keď je myslená dobre. Neznamená to, že by ste mali svojím kamarátkam niečo predstierať a hovoriť len to, čo sa im páči, ale aj v tomto blízkom vzťahu je potrebná diplomacia a cit pre situáciu.
Podobne ani vy nie ste nútení akceptovať každú kritiku. Ak vás niekto slovami raní, môžete si stanoviť hranice a povedať: odtiaľto po tamto, ďalej už nie - aj keď vás s ním spája dlhodobé priateľstvo.
A ak túto hranicu prekročíte vy, mali by ste sa rýchlo a úprimne ospravedlniť, možno by pomohla aj kytica kvetov.
Bez ohľadu na to, ako dlho a intenzívne sú dvaja ľudia priatelia, človek by si nikdy nemal myslieť, že je to samozrejmosť. Aby priateľstvo vydržalo celý život, musí byť vzťah vyvážený a na oboch stranách rovnako hodnotný. Existujú však obdobia, kedy jedna strana potrebuje viac pozornosti a empatie, napríklad po rozvode, strate blízkej osoby alebo v období zdravotných problémov. Všeobecne by však malo byť dávanie a prijímanie zdravo vyvážené.
Ak sa všetko bude stále točiť len okolo jedného človeka, druhý sa bude cítiť zanedbaný a nepovšimnutý. Uznanie tiež znamená, že sa nebudete snažiť druhého zlepšovať, ale necháte ho takého, aký je.
Práve tam, kde ide o veľmi osobné veci, je veľmi dôležitá citlivosť. Ak viete, že ide o citlivé témy, položte si vopred otázku, či vaša priateľka vôbec chce počuť váš názor. Ujasnite si vopred, či by jej vaše slová mali pomôcť a povzbudiť, alebo či naozaj musíte vydať nepríjemnú pravdu von. Nie každá myšlienka stojí za to, aby bola vyslovená, a už vôbec nie vtedy, keď údajnou úprimnosťou môže druhého zraniť.
Závisí to aj od formy. Najrýchlejšie uspejete osobným listom od srdca k srdcu. Keď opatrne vyjadríte to, čo vás motivuje, dáte svojmu protějšku podnet k premýšľaniu.
Ak však jednoducho vyslovíte svoj názor, druhý sa bude cítiť skôr napadnutý. Veľkú úlohu zohráva aj všeobecný tón správy. Ak napríklad kamarátke, ktorá má tendenciu príliš starať sa o druhých, poviete: „Ty máš asi mesiášsky komplex, ostatní si musia sami riešiť svoje problémy,' pravdepodobne to vyvolá odpor.
Ale keď poviete: „Pôsobíš vyčerpane. Nemôže byť to tým, že si na seba berieš priveľa?', budú vaše slová pôsobiť ako plné porozumenia a skutočnej starosti.
Pamätajte, že pri pravde je často dôležitejšia forma ako obsah. Švajčiarsky spisovateľ Max Frisch to vtipne, ale presne sformuloval: „Je potrebné druhému pridržať pravdu ako kabát, aby sa do nej mohol vklúčiť, nie ho s ňou biť ako mokrým uterákom!'
Ale aj s najlepšími úmyslami nedosáhnete vždy tým, čo poviete, žiadanej odpovede. Ak sa vaša priateľka bráni vašim radám, musíte to nechať tak. Podľa psychológov ide o otázku rešpektu k druhej strane, prijmite jednoducho fakt, že každý má nárok na vlastný názor a nemusí byť vašim názorom či pripomienkam naklonený.
V akých prípadoch zmôže citlivá a diplomatická formulace viac ako pravda vyslovená otvorene? Zamyslite sa nad nasledujúcimi situáciami... Ako by ste si v nich poradili vy?
Slávka, mladá a energická žena, pracovala v rušnej bratislavskej kancelárii. Každý deň sa stretávala s mnohými ľuďmi, ale nenašla osobu, s ktorou by sa cítila prepojená. Až na internetovej zoznamke stretla Petra, romantického a milého muža z Banskej Štiavnice. Spočiatku ich spojili len rozhovory plné záujmov a vtipov. Postupne sa stretávali častejšie, objavili si spoločné záľuby a záujmy.
Ich vzťah sa rozvíjal postupne, s úctou a porozumením. Vysvetľovali si svoje pocity a obavy, a tým si budovali ešte silnejší a dôveryhodný vzťah. Počas večere pri sviečkach, priamo pod hradom v Trenčíne, si vyznali lásku. Peter podal Slávke krásny prsteň a ona s úsmevom odpovedala súhlasom.
Manželstvo sa stalo ich novým dobrodružstvom, plným spoločných zážitkov. Spolu cestovali, prežívali krásne momenty a vyrovnávali sa s výzvami, ktoré život prináša. Láska ich spájala a utužovala ich vzťah.
Slávka a Peter sa stali vzájomnou oporou, a ich vzťah bol plný lásky, úcty a porozumenia. Ich príbeh bol zárukou krásneho vzťahu postaveného na poctivosti a otvorenosti. Dôkazom ich šťastného vzťahu je ich krásna rodina a spoločný život, plný vzájomnej podpory a porozumenia.